Vyrastá mladá, vzdelaná a zodpovedná generácia, ktorá chápe vážnosť situácie a chce konať. V rozhovore nám to prezradil Milan Hronec, programový manažér Nadácie Ekopolis a hodnotiteľ grantových programov Nadácie Tipsport.
Pre Nadáciu Ekopolis pracujete od roku 1996, čomu konkrétne sa venujete?
„Som aktívny vo viacerých zelených programoch, v rómskych témach a v pomoci Ukrajine od jej napadnutia v roku 2014.
Čo vás motivovalo pracovať pre nadáciu, ktorá sa, podobne ako Nadácia Tipsport, venuje environmentálnej udržateľnosti či demokratizácii občianskej spoločnosti?
„Alarmujúci a neustále sa zhoršujúci stav životného prostredia a s tým súvisiaca moja osobná zodpovednosť za tento neudržateľný životný štýl.“
Ako hodnotiteľ ste súčasťou všetkých grantových výziev Nadácie Tipsport už od ich začiatku. Ako vnímate našu doterajšiu spoluprácu?
„Veľmi si cením dôveru, s ktorou ste ma oslovili. Programy, pri ktorých pomáham hodnotiť projekty, považujem za zmysluplné a praktické, čo bolo aj hlavným dôvodom mojej účasti. Spolupráca je veľmi dobrá a efektívna – čo sa týka hodnôt i administratívy. Dohodnuté veci platia, program je predvídateľný a transparentný, komunikácia efektívna a dobre načasovaná. Čo je navyše, za seba cítim, že nám funguje aj ľudská chémia.“
Máte z doterajšej spolupráce s Nadáciou Tipsport nejaký konkrétny projekt, ktorý vás osobne zaujal svojím inovatívnym prístupom alebo výsledkami?
„V zásade si stojím za všetkými projektami, ktoré sme spoločne podporili. Keď už predsa mám vybrať, tak snáď projekt ovocného sadu v Zaježovej, myslím, že to bolo vo vlaňajšom ročníku.“
Ku klimatickému grantovému programu sme zaviedli aj stretnutia s úspešnými žiadateľmi o grantovú podporu. Táto novinka sa nám celkom osvedčila. V čom vidíte vy osobne prínos týchto stretnutí?
„Pre nás snáď iba potešenie, že sa stretneme s milými ľuďmi podobných hodnôt (úsmev, pozn. red.). Za dôležité považujem, že sa títo naši grantisti spoznajú, rozprávajú, inšpirujú, podporujú navzájom. Navyše sa tým dobre prezentuje program mediálne aj pred verejnosťou.“
Mnohé ekologické projekty čelia výzvam v oblasti financovania či získavania podpory. Aké nové nástroje by mohli pomôcť zabezpečiť stabilnejší základ pre takéto iniciatívy?
„Keby na takéto programy dokázala vyčleniť určité zdroje aj verejná správa, predovšetkým regionálna na úrovni VÚC. Koniec koncov, suplujeme aj jej úlohu. Za dôležité považujem aj predvídateľnosť zdrojov, resp. donorského prostredia. Keď majú grantové programy svoj pravidelný cyklus, je oveľa jednoduchšie plánovať svoje aktivity.“
Ste dlhoročný odborník. Odkedy a s čím súvisí trend, že verejnosť a organizácie sú čoraz viac angažované v otázkach životného prostredia?
„Možno je to prehnaný optimizmus, ale myslím, že nám vyrastá mladá, vzdelaná a zodpovedná generácia, ktorá lepšie chápe, ako veľmi nám tečie do topánok. Zároveň je aj dostatočne akčná na to, aby s tým chcela niečo robiť. A začať to robiť lepšie, efektívnejšie a rýchlejšie. Nuž a nás, generáciu dinosaurov, ktorá je za tento neutešený stav zodpovedná, vyprevadiť do zaslúženého dôchodku (úsmev, pozn. red.).“
Čo by mohol spraviť každý jeden z nás pre environmentálnu udržateľnosti a kvalitnejšie životné prostredie?
„Recepty sú dávno známe, no ich realizácia nám stále uniká. Prečo je to tak? Mysli globálne, konaj lokálne. Inak sa to volá aj individuálna zodpovednosť, napr. nelietať, nevoziť si zadky v autách, ale v MHD, znížiť spotrebu všetkého, čím plytváme, od pitnej vody cez teplo a potraviny po fosílne palivá. K lepšiemu svetu prispeješ aj tým, že pomôžeš susedovi v záhrade.“
