Nadácia Tipsport už tretí rok po sebe pripravuje Správu o filantropii a Mapu darcovstva. Tvoria ju uznávané odborníčky, docentky Alžbeta Brozmanová Gregorová a Mária Murray Svidroňová. S prvou menovanou sme sa pozhovárali o silných a slabých stránkach filantropie, aktuálnych dátach, ale aj o zmenách či výzvach v nadačnom sektore.
Ako sa vám pracovalo na správe o filantropii na Slovensku?
„Na správe sa mi pracovalo dobre. Spolupracujem na nej s kolegyňou Máriou Murray Svidroňovou z Ekonomickej fakulty Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici už tretí rok, máme spolu aj iné spoločné projekty a myslím, že v tejto správe sa výborne dopĺňame.“
Bol to rozdiel oproti minulému roku?
„Dáta sme chceli získať priamo od nadácií, ale to sa nám podarilo len sčasti, lebo vyčíslenie súm v oblastiach, na ktoré nadácie prerozdelili financie, nie je často možné, keďže takúto evidenciu nadácie nevedú. Zároveň bolo iné to, že sme spracovali aj dáta za portál dakujeme.sk.“
V čom vnímate najväčší prínos tohto dokumentu pre spoločnosť?
„Osobne vnímam ako prínos to, že dokument prináša prehľad faktov o nadačnom sektore a vybraných formách filantropie. V správe neanalyzujeme názory, ale pracujeme s dátami, ktoré sú k dispozícii z rôznych zdrojov, a ktoré sa dajú overiť. Preto si myslím, že dokument môže byť využitý aj ako argumentačná báza pri šírení dezinformácií o mimovládnych organizáciách alebo asignácii, lebo tých je dnes veľmi veľa.“
Ako ste reagovali, keď Nadácia Tipsport prišla s iniciatívou prípravy tohto dokumentu?
„Ja sa rada zapájam do projektov, ktoré majú zmysel, a ktoré dokážu prepojiť aj rôzne svety. Som typ angažovanej akademičky. Chcem teda, aby poznanie, ku ktorému dospejeme na akademickej pôde, bolo prospešné pre riešenie rôznych výziev – či už v spoločnosti alebo pri zlepšovaní kvality života. A naopak, nechcem teda, aby sa naše správy založili šuflíka alebo ich čítala a využívala len úzka skupina vedcov a vedkýň, ktorá číta prestížne časopisy. Pre mňa je to každý rok výzva a samu ma zaujíma, čo opäť zistíme alebo ako na tom budeme s číslami, ktoré sledujeme. Takže ponuku som prijala s očakávaním, že prinesieme spoločne niečo zmysluplné.“
Aké metodologické postupy ste využili pri zostavovaní Mapy darcovstva a aké výzvy ste pri tom museli prekonať?
„Mapa vychádza z rôznych zdrojov, ktoré sú v správe pomenované. Niektoré dáta čerpáme z databáz, ktoré sú prístupné, niektoré vyžiadame zo Štatistického úradu SR, Finančnej správy SR či Ministerstva vnútra SR. Veľká časť údajov, s ktorými pracujeme, je však dataset. Samy si tvoríme, nahrávame do neho dáta z účtovných uzávierok nadácií za daný rok. Myslím, že aj v tom je správa jedinečná, pretože práca s datasetom umožňuje následne robiť analýzu aj podľa typu nadácie.“
Poďme k samotnej správe: Aké sú podľa vás kľúčové zistenia?
„Kľúčové zistenia sú podľa mňa údaje o samotných typoch nadácií – napríklad to, že viac ako polovica nadácií je nezávislých a približne štvrtina firemných, že viac ako 60 % nadácií prerozdeľuje financie, no značná časť sa tejto činnosti nevenuje. Potom sú to údaje o príjmoch a výdavkoch nadácií: v roku 2023 vykázali nadácie príjmy v hodnote viac ako 106 miliónov eur. V porovnaní s rokom 2022 to je takmer o 9,2 miliónov eur viac, pričom 40,5 % tvorili príjmy s filantropickým základom. Filantropická podpora subjektov zo strany nadácií predstavovala viac ako 59 miliónov eur. Príspevky nadácií z asignovanej dane pre iné subjekty boli vo výške viac ako 16,7 milióna eur, až 88 % z tohto typu príspevkov prerozdelili firemné nadácie. V roku 2023 bolo asignovaných viac ako 100 miliónov eur pre 17 989 mimovládnych neziskových organizácií, pričom najviac podporovanými oblasťami z asignovanej dane sú podpora vzdelávania, zdravia a kultúrnych hodnôt.“
Pozorujete nejaké dlhodobé trendy, ktoré by sa oplatilo spomenúť?
„Na základe analýzy možno konštatovať niektoré vývojové tendencie alebo trendy:
Počet nadácií registrovaných Ministerstvom vnútra SR má stúpajúci trend a typológia nadácií z hľadiska zriaďovateľa aj prerozdeľovania sa výrazne nemení.
Oproti predchádzajúcemu roku poklesli príjmy nadácií s filantropickým základom aj príjmy nadácií z asignácie dane.
V rámci asignácie dane je rastúci trend – narastá počet fyzických a právnických osôb asignujúcich daň, ako aj výška asignovanej dane. Počet registrovaných subjektov oproti predchádzajúcemu roku stúpol, počet asignujúcich právnických osôb klesol.
Počet konaných verejných zbierok mal od roka 2016 klesajúcu tendenciu, v roku 2022 a 2023 však sledujeme opäť nárast v počte konaných verejných zbierok, hodnota sa vrátila na úroveň roku 2019.
V sledovaných troch rokoch bol v roku 2022 poukázaný najvyšší objem darov a príspevkov, v ktorých je započítaná aj asignácia dane pre organizácie neziskového sektora. V roku 2023 klesol objem darov celkovo o 139 miliónov eur, najväčší pokles je zaznamenaný u občianskych združení – až 136 miliónov eur.
V posledných desiatich rokoch je badateľné pribúdanie darov pochádzajúcich z on-line prostredia. Takzvaný crowdfunding dosiahol vrchol v roku 2022 najmä v dôsledku zvýšenej finančnej podpory počas vojny na Ukrajine. V roku 2023 dochádza k poklesu, oproti roku 2022 je to o 1,2 milióna eur.“
Zaznamenali ste v rámci výskumu nejaké prekvapivé alebo neočakávané zistenia o filantropických trendoch na Slovensku?
„Zaujímavé podľa mňa je pozorovanie trendov, keď dáta spracúvame už za tri roky. Tu môžeme vidieť, že kríza spojená s vojnou na Ukrajine, mala vplyv na darovanie, lebo v roku 2022 boli filantropické príjmy väčšie ako v roku 2021, ale v roku 2023 už dochádza k ich poklesu.“
Čo sú podľa vás najväčšie výzvy súčasnosti pre nadácie na Slovensku?
„Ustáť boj s dezinformáciami a útokmi na mimovládne neziskové organizácie a tretí sektor. To nepomáha podpore darcovstva, lebo darcovstvo je úzko späté s dôverou ľudí. Ak sa teda sektor a v ňom aj nadácie na základe nepravdivých informácií spochybňuje, ohrozuje to aj dôveru ľudí a má to dopad na darcovstvo. Výzvou je aj neisté právne prostredie. Sme svedkami rôznych legislatívnych návrhov na obmedzenie činnosti mimovládnych organizácií, či ich označovanie a kategorizovanie na tie ‚dobré‘ a tie ‚zlé‘, pričom tieto návrhy často neprechádzajú žiadnym participatívnym procesom a nie sú pripravené tak, aby rešpektovali naše špecifiká a naše ukotvenie sektora.“
Ako vnímate, že nastal pokles príspevkov z asignovanej dane aj pokles filantropických príjmov (naopak, ako ste spomínali, rástli dotácie a iné typy príjmov)?
„Pokles v oboch oblastiach môže byť ešte odrazom obdobia covidu, ale rovnako tiež môže byť už odrazom poklesu dôvery ľudí v tretí sektor, najmä pod vplyvom dezinformácií a tiež nárastom darcovstva súvisiaceho s vojnou na Ukrajine. Na raste dotácií sa podpísal program EÚ-CARE, inak by v nadačnom sektore príjmy z verejných zdrojov zostali približne na rovnakej úrovni.“
Ako hodnotíte úlohu crowdfundingových platforiem v súčasnom filantropickom prostredí na Slovensku?
„Myslím si, že je ich úloha je veľmi dôležitá, lebo okrem dôvery je pri darovaní dôležitá aj ‚ľahkosť‘ darovania, ktorú umožňujú práve crowdfundingové platformy. Za dôležité však považujem aj to, aby tieto platformy dokázali preverovať ľudí alebo organizácie, pre ktoré zbierky organizujú, aby nedochádzalo k tomu, že sú financie zneužité. Pri odhalení takýchto prípadov to totiž môže mať opäť dopad na dôveru ľudí.“
Veľkou témou je dôvera spoločnosti v mimovládne organizácie. Čo by sme podľa vás mali urobiť pre jej zachovanie?
„Stratégií pre to, ako budovať dôveru v spoločnosti, je určite veľmi veľa. Keďže sa viac ako 20 rokov venujem téme dobrovoľníctva, nedá mi uviesť ako príklad túto možnosť. Výskumy totiž dokazujú, že ľudia, ktorí sa zapájajú do dobrovoľníctva, vykazujú vyššiu mieru všeobecnej dôvery. Dôvera je jednak predpokladom zapojenia sa (podobne ako pri darcovstve), ale rovnako to, že sa ľudia zapoja do dobrovoľníckej činnosti, zvyšuje ich dôveru v iných ľudí.
Dôležité je totiž to, že cez dobrovoľnícke aktivity majú ľudia možnosť prísť do kontaktu s inými ľuďmi či organizáciami, zistiť, ako fungujú, čomu sa venujú, aké aktivity robia, ako pomáhajú a spoločne sa podieľať na nejakej zmysluplnej zmene. Zvyšovanie dôvery prostredníctvom zapájania sa do dobrovoľníctva je založené na tzv. kontaktnej hypotéze, ktorú pôvodne formuloval Gordon Allport. Tá je založená na tom, že priame a kvalitné medziľudské stretnutia medzi členmi rôznych skupín môžu prispieť k zníženiu predsudkov a stereotypov. K tomu dochádza najmä vtedy, ak ľudia pracujú na spoločnom cieli, nie súťažia, ak sú na rovnej úrovni a aktivita má podporu nejakej autority. Táto pozitívna skúsenosť potom vedie k väčšiemu porozumeniu, rešpektu a empatii medzi rôznymi skupinami, čo môže zmierniť medziskupinové napätie a predsudky, budovať vzťahy medzi ľuďmi aj z rôznych prostredí a následne zvyšovať dôveru.“
Aký vplyv mal program EÚ-CARE na štruktúru a objem príjmov nadácií?
„Ovplyvnil ju, príjmy nadácií v roku 2023 v absolútnych číslach stúpli, ale ak by sme odpočítali príjmy z tohto programu, tak by príjmy nadácií boli nižšie ako v roku 2022. Zároveň ovplyvnil výšku príjmov z dotácií, ktoré v porovnaní s predchádzajúcom roku stúpli.“
Vidíte v tomto modeli spolupráce medzi štátom a nadáciami potenciál pre budúce iniciatívy?
„Vidím v tom veľký potenciál. Myslím si, že konzorcium nadácií, ktoré financie prerozdeľovali, patrí medzi skúsených hráčov v tejto oblasti, niektoré z nich boli zapojené aj do prerozdeľovania financií z Nórskeho finančného mechanizmu. Z môjho pohľadu je prerozdeľovanie takýmto spôsobom efektívnejšie, hospodárnejšie aj transparentnejšie. Bolo by výborné, keby takáto spolupráca pokračovala aj v rámci iných projektov.“
Ktoré faktory budú podľa vás rozhodujúce pre rozvoj filantropie na Slovensku v najbližších rokoch?
„Podľa mňa to bude viacero faktorov, ktoré sú však vzájomne prepojené. Ako rozhodujúce vnímam najmä:
Legislatívne prostredie – tu nevieme úplne povedať, či bude stabilné, prípadne dokonca viac stimulujúce pre darcov, alebo naopak, bude neisté a bude limitovať aj oblasť filantropie.
Ekonomická stabilita a rast – ak bude rásť kúpna sila obyvateľstva a ekonomická situácia sa bude zlepšovať, bude sa zvyšovať aj ochota ľudí venovať financie. Zatiaľ sme svedkami skôr opačného trendu.
Generačná zmena – mladšie generácie majú odlišný prístup k otázkam spoločenskej zodpovednosti a očakávajú väčšiu transparentnosť, ale aj výsledky, čo môže prispieť k transformácii filantropických aktivít.“
Máte nejakú víziu, ako by mohol sektor vyzerať o päť rokov?
„Možno sa v tomto prípade odlišuje vízia a sen. Mojím snom by bolo, keby medzi mimovládnymi organizáciami a štátom (resp. v širšom slova zmysle verejnou správou) nebolo napätie a konflikty, ale keby sme boli schopní spoločne spolupracovať na riešení problémov a výziev. Tie totiž dnes nevyrieši len jeden sektor. Keby sme pochopili, že všetky tri sektory v spoločnosti fungujú rozdielne a v tom je ich sila, nie slabosť. Keby sme sa nestretávali s útokmi na sektor a šírením dezinformáciami v tejto oblasti. Mojím snom tiež je, aby sme v prípade, ak niečo nefunguje, alebo by to mohlo fungovať lepšie, spoločne hľadali riešenia založené na faktoch, na skutočnom poznaní fenoménu. Robme potom spoločne zmeny a politiku založenú na dôkazoch, nie na dojmoch alebo názoroch.“
